Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí

So znepokojením sledujeme súčasné trendy v politike a časti spoločnosti, ktoré čoraz viac naliehajú na vnášanie rodovej ideológie do škôl¹. Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné: každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať (mužom?, ženou?, inak sexuálne/rodovo odlišným?). Biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje, lebo vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré sa takto „vnucujú“ jednotlivcom a neskôr vedú k diskriminácii. Rodová ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na sociálno-kultúrne vytvorený konštrukt rodu (gender), teda na predmet rýdzo subjektívneho vnímania a cítenia seba samého tak, aby si každý mohol „slobodne určiť“, kým je alebo kým chce (rodovo) byť.²

Súčasťou tejto ideológie, argumentujúcej svojsky chápanou požiadavkou rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, je vytvoriť takzvanú rodovú demokraciu³, na dosiahnutie ktorej je ale potrebná celospoločenská sociálno-kultúrna zmena. Túto (sociálnoinžiniersku!) zmenu má aktívne zabezpečovať aj štát najprv cez rôzne smernice, deklarácie a stratégie (soft law) : keďže tieto myšlienky nemajú priamu podporu v občianskej spoločnosti, boli by ťažko schváliteľné v národných parlamentoch ako zákony (hard law).⁴ Štátna rodová propaganda má preto v súčinnosti s tretím sektorom, vzdelávacím systémom a médiami zabezpečiť akceptovanie tejto politiky verejnosťou, aby nakoniec mohla byť záväzne kodifikovaná do národného zákonodarstva. Tomu má slúžiť takzvané rodové scitlivovanie verejnosti.⁵

Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby

a výchovy v školách deťom rozrývať či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku.^6,1,5 To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej,

„sexuálne korektnej” výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby potom mohlo „slobodne” posudzovať a hodnotiť diferentné podoby rodovej identity, prípadne sa (neskôr) pre ne „bez predsudkov“ rozhodnúť.

Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že deti majú pedagógovia vystavovať rodovo opačným podnetom. Cez rodovo neutrálne hračky, prezentáciu rodovo opačných vzorcov správania, nabádanie ku skupinovým aktivitám a hrám s výmenou mužských a ženských rol a podobne. Cieľom týchto techník je dieťa „oslobodiť“ od zaužívaných rodových prejavov správania – rodových stereotypov, ktoré mohlo získať a osvojiť si z domáceho prostredia. Ide o takzvaný rodovo citlivý výučbový proces (gender sensitive education). Jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu – bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov.

Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa riskantné a nebezpečné (o neetickosti takého počínania ani nehovoriac). Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania,

úzkostné stavy, depresie a iné. Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom však je, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí.

Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity.⁷ Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako

transsexualita),   pri    ktorej    sa    biologicky     normálne    vyvinutý    muž    cíti    byť     ženou,

resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia.⁸ Významnú úlohu pri vzniku tejto poruchy hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting⁹) počas

detstva   a dospievania.    Preto   experimentovanie    s    psychosexuálnym     vývojom     dieťaťa

v edukačnom procese – s cieľom pozmeniť jeho „chlapčenské“ či „dievčenské“ vzorce vnímania a správania – predstavuje nezanedbateľné riziko indukcie tejto duševnej poruchy.

Rodová ideológia – hoci sa usiluje tváriť vedecky – ani zďaleka nezodpovedá vedeckým kritériám. Jej teória pripomína skôr akúsi (postmodernistickú) „hru so slovami“¹⁰, nie serióznu vedeckú argumentáciu a interpretáciu, ktoré by mali byť založené na overených faktoch a dôkazoch (evidence-based). Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality. V úsilí obhájiť svoje tvrdenia rodoví ideológovia bezdôvodne a bez znalosti veci spochybňujú uznávané vedecké odbory alebo ich poznatky, považujúc a označujúc ich za „sexistické“. S dešpektom sa dívajú napríklad na význam celého radu biologických disciplín, pohrdlivo hovoriac o „biologizme“. (Evokuje to v nás spomienku na minulé doby, keď sa z ideologických dôvodov genetika či kybernetika označovali za buržoázne, reakčné pavedy).¹¹

Aj navrhovaný sociálny experiment rodového scitlivovania pri výchove a výučbe detí v školách (rodovo citlivý výučbový proces) v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania „pokusom a omylom“, kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl (podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života¹² takmer s istotou o omyl tragický).

Rodová ideológia svoje šírenie a spoločenskú akceptáciu presadzuje nie cez vedecký výskum a oponentúru odbornej obce, ale cez politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. Nekriticky a manipulatívne pritom pretláča záujmy a ciele aktivistov predovšetkým určitých menšinových skupín¹³ (mimochodom, aj u nás pri všetkých významných vládnych inštitúciách a pri parlamente aktívne a oficiálne fungujú skupiny rodových ideológov).

Preto my,

predstavitelia a zástupcovia medicínskej, psychologickej a inej odbornej obce odmietame takéto sociálne experimentovanie s duševným zdravím dieťaťa. Vystavovať dieťa „rodovému scitlivovaniu“, nech už sa koná prostredníctvom vychovávateľov, pedagógov, inštitúcíí alebo médií, je z nášho odborného hľadiska neospravedlniteľné. Každý neprirodzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť alebo indoktrinovať ho podľa želania ideológie predstavuje vážnu formu duševného násilia a porušenie medzinárodných konvencií práv dieťaťa. Štát, ako aj celá spoločnosť majú zabezpečovať v celom verejnom priestore, zvlášť v školách a v predškolských zariadeniach prostredie, ktoré bude chrániť krehkú duševnú stabilitu detí počas ich dospievania.

Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabránia vstupu rodovej ideológie do edukačného procesu. Iba tak bude štát dôveryhodným partnerom pre rodičov pri výchove ich detí a garantom zdravého výchovného prostredia v edukačnom procese. Prostredia bezpečného pre výchovu detí tak, ako to vyžaduje medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa.¹⁴

Navrhujeme zabezpečiť tieto konkrétne opatrenia:

1.      Monitorovať pedagogické pomôcky a učebnice pre školy vo vzťahu k ich ideologickému obsahu. Upovedomiť riaditeľov škôl o nevhodných učebniciach. Umožniť rodičom, aby si mohli slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa. (Ministerstvo školstva SR).

2.      Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov vo vzťahu k rizikám rodovej ideológie a ich negatívnemu alebo nebezpečnému vplyvu na vývoj dieťaťa. Organizovať s týmto cieľom odborné semináre a workshopy. (Ministerstvo školstva SR).

3.      Zastaviť štátne financovanie rodových projektov, ktoré sa venujú rodovému scitlivovaniu detí a spoločnosti. (Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo financií SR).

4.      Šíriť osvetu o rizikách rodovej ideológie pre duševný vývoj detí a mládeže. (Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo kultúry SR).

5.      Prijať účinné legislatívne opatrenia proti páchaniu duševného násilia na deťoch formou verejnej propagácie rodovej ideológie a manipulovaním detí k prijatiu jej postojov. (Národná rada SR).

ODKAZY

¹          WHO Regional Office for Europe and BZgA: Standards for sexuality education in Europe. A framework for policy

makers, educational and health authorities and specialists. Cologne, Federal Centre for Health Education, BZgA, 2010, 63s.

/  WHO Regional Office for Europe and BZgA: Standards for sexuality education in Europe. Guidance for implementation. Cologne, Federal Centre for Health Education, BZgA, 2013, 76s. / Cviková,J.,Juráňová,J.(eds): Ružový a modrý svet. Bratislava, Občan a demokracia a Aspekt, 2003, 290s.

²          Butler,J.: Gender trouble. Feminism and the subversion of identity. New York – London, Routledge , 1990 (reprint

1999), xxxiii+221s. (Slovenský preklad: Trampoty s rodom. Feminizmus a podrývanie identity. Aspekt, 2003, 222s.) Táto publikácia autorky predstavuje základné dielo rodovej ideológie.

3      Gender democracy as a goal and an organisational principle (dostupné na www.gwi.boell.de/en/2012/01/10/gender-democracy-goal-and-organisational-principle).

⁴          Trubek,D.,Trubek,L.G.: Hard and soft law in the construction of social Europe: the role of the open method of co-ordination. European Law Journal, 11/3 (2005), s.343-364.

⁵          Joerger,C.,Taylor,E.(eds): Gender sensitivity – a training manual for sensitizing educational managers, curriculum and material developers and media profesionals to gender concerns. UNESCO (printed in France), 2004, 203s.

6

Kiczková,Z.: Ružový a modrý svet – čítanie pre kvalifikáciu z rodovej problematiky. In ASPEKTin – feministický webzin . ISSN 1225-8982. Uverejnené 25. Októbra 2005. Na ilustráciu z tohto článku citujeme: „... demokracia v spoločnosti nemôže existovať bez rodovej demokracie a rodovej rovnosti. Jedným z prvých krokov na ceste k nej je oslabovanie a odstraňovanie rodových stereotypov všetkými možnými prostriedkami, a to už v skorom, detskom veku. ... Publikácia (rozumej Ružový

a modrý svet) sa zameriava na „cieľovú skupinu“ – dievčatá a chlapcov, čím chce ešte viac zdôrazniť, aké dôležité je začať s rozkývaním a spochybňovaním rodovej stereotypizácie a jej negatívnych dôsledkov už v prvých fázach socializácie.“ (Dostupné na https://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=21&IDclanok=151)

⁷          Gender identity disorder – pozri oficiálne klasifikačné systémy duševných porúch: ICD-10 (v SR platí záväzne),

DSM-IV-TR (americký klasifikačný systém z r.2000); v najnovšom americkom klasifikačnom systéme DSM-5 (z r.2013) má táto porucha názov gender dysphoria (rodová dysfória).

ICD-10: The ICD-10 classification of mental and behavioural disorders – clinical descriptions and diagnostic guidelines.

Geneva, World Health Organization, 1992, 362s.

DSM-IV-TR: American Psychiatric Association: Diagnostic and statistical manual of mental disorders. Fourth edition, text

revision. Washington,D.C., American Psychiatric Association, 2000, 943s.

DSM-5: American Psychiatric Association: Diagnostic and statistical manual of mental disorders. Fifth edition.

Washington,D.C., American Psychiatric Association, 2013, 947s.

8

Ide o poruchu rodovej identity v detstve (gender identity disorder of childhood), resp. podľa DSM-5 o rodovú dysfóriu u detí (gender dysphoria in children). Podľa epidemiologických zistení jestvuje istá kontinuita vo vývoji tejto poruchy a jej pretrvávania do adolescencie a dospelosti: u rodených mužov je to do 30%, u rodených žien až do 50% prípadov; okrem toho 63-100% rodených mužov a 32-50% rodených žien sa v dospelosti identifikuje homosexuálne (no keďže homosexualita nie je klasifikovaná ako porucha, tak sa vlastne „uzdravia“) – pozri k tomu DSM-5 (cit. vyššie), s.455.

9

Pozri k tomu napr. Ridley,M.: Nature via nurture: genes, experience, and what makes us human. New York, HarperCollins, 2003, 326s.

¹⁰     Postmodernistickí autori a filozofi (napr. Foucalt, Derrida, Lacan) píšu takmer nezrozumiteľne, pozri o tom napr. Koukolík,F.,Drtilová,J.: Život s deprivanty II – Základy stupidologie. Praha, Galén, 2002, s.225-233. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Steven Weinberg pri čítaní postmodernistického textu poznamenal: „Nemám vůbec žádný nápad, co by to mohlo znamenat.“ – pozri Weinberg,S.: Tváří v tvář. Věda a její intelektuální protivníci. Praha, Aurora, 2004, s.135-157.

Erika prišla pre svojho syna, tak ako každý deň, do materskej školy. Chlapca však medzi deťmi nenašla. "Ja neviem, kde mám môjho syna Dominika a nikto mi to ani nechce povedať," hovorí Erika Vasiľová.

Do škôlky nabehla slovenská sociálka s povolením sudcu. Chlapčekovi zbalili veci a odniesli si ho. Záhadou však zostáva dôvod. "Riaditeľka škôlky musela v tomto prípade akceptovať rozhodnutie súdu a nemohla konať ináč," uviedla Linda Šnajdárová z košického magistrátu. "Ja urobím všetko preto, aby som získala svojho syna. Nikto mi ho nezoberie," hovorí Dominikova matka.

viac tu: https://www.topky.sk/cl/10/1350705/Podivny-pripad-kosickej-socialky--Dominika-vzali-rovno-zo-skolky--matka-nic-netusila-